• ANC oblasti nie sú totožné s oblasťami LFA
• Chyby v čerpaní zdrojov
• Svetové ceny
• Zrušenie kvót - príležitosť?
• Kvóty – otázky a odpovede

ANC oblasti nie sú totožné s oblasťami LFA

V programovacom období na roky 2007 - 2014 boli v PRV definované znevýhodnené oblasti (LFA) na základe určitých kritérií. Avšak v PRV na roky 2014 - 2020 došlo k zásadnej zmene, kedy namiesto pôvodných LFA boli definované nové kritériá (ANC), ktoré dosť podstatne zmenili mapu oblastí, oprávnených pre dotačnú podporu. Toto konštatovanie sa netýka horských oblastí, kde prakticky nedošlo k významnej zmene.

Európska komisia zverejnila 12. 10. 2011 návrh Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).

V tomto dokumente riešila aj nutnosť redefinície (t.j. nového definovania) znevýhodnených oblastí. Nutnosť redefinície ostatných znevýhodnených oblastí je výsledkom kritiky Dvora audítorov v Haagu, ktorý napadol systém prideľovania podpory s tým, že mnohé členské štáty čerpali množstvo peňazí bez ich účelného využitia, ktoré s podporou vidieka nemajú nič spoločné.

Okrem toho sa kriticky vyjadrili k uplatňovaným kritériám v jednotlivých krajinách EÚ, čím dochádzalo k značným disproporciám a k nerovnomernému hodnoteniu jednotlivých členských štátov. Usmernením bol článok 50.3 EC - Regulation 1698/2005, ktorý vyzýva na revíziu systému, založeného na kritériách slabej produktivity pôd a zhoršených klimatických podmienok pre poľnohospodárstvo.

Na základe výsledkov auditu Európska komisia vypustila z doterajších riešení všetky kritériá demografického a sociálneho charakteru (napr. hustota obyvateľstva, podiel poľnohospodárskych pracovníkov na ekonomicky aktívnych).

Za účelom novej delimitácie Európska komisia oslovila vedeckých pracovníkov zo Spoločného výskumného centra (JRC = Joint Research Centre Ispra/Taliansko), aby stanovili biofyzikálne kritériá, ktoré znevýhodňujú farmárov pri hospodárení na pôde. Stanovila 8 biofyzikálnych kritérií: dve klimatické kritériá, štyri pôdne, jedno integrované kritérium (klímy a pôdy) a svahovitosť ako topografické kritérium.

Ako návod pre vymedzenie prírodných znevýhodnení bola použitá posledná publikácia Jos Van Orshoven, Jean-Michel Terres, Tibor Tóth. 2013. Updated common bio-physical criteria to define natural constraints for agriclture in Europe. Definition and scientific justification for the common biophysical criteria. JRC Scientific and Technical Reports. Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2013.

V rámci 27 členských štátov EÚ sa zamerala jedine na kritériá prírodných podmienok, ktoré sa ale výrazne sprísnili.


Redefinícia oblastí

Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava NPPC spracoval všetky oblasti s prírodnými obmedzeniami, týkajúce sa klimatických, pôdnych a topografických dát. Využil na to bohatý databázový informačný systém o pôde a krajine, spravovaný a udržiavaný na ústave, vrátane klimatologických údajov.

Mapovanie pôd Slovenska je založené na Komplexnom prieskume poľnohospodárskych pôd bývalého Československa v 60. rokoch. Prieskum zhromaždil veľké množstvo mapových podkladov v mierke 1:10 000 (pôdne typy, pôdne druhy, skeletnatosť, zamokrenie, pôdotvorné substráty) a analyzoval asi 160 000 pôdnych vzoriek. Na vysokej odbornej sofistikovanej informačno-technologickej úrovni administruje a spravuje tieto databázy:
i) Georeferencovaná databáza poľnohospodárskych pôd Slovenska (GDPPS), ktorá integruje profilové a mapové výstupy Komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd ČSSR pre územie Slovenska (KPP). K dispozícii sú údaje špeciálnych, výberových sond a základných sond.
ii) Databáza bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ), ktorá implicitne zahŕňa vektorovú vrstvu vypracovanú v mierke 1 : 5 000 a digitalizovanú v roku 1993 (cca 8 000 individuálnych BPEJ).
iii) Databáza čiastkového monitorovacieho systému pôd, ktorá obsahuje profilové údaje o vlastnostiach pôd pre vybraté monitorovacie sondy na poľnohospodárskom pôdnom fonde.

Výstupy prieskumu KPP sa stali bázou pre vytvorenie databázy BPEJ, ktorá je digitalizovaná a dostupná ako polygónová vektorová vrstva vo formáte ESRI Shape, a je neustále aktualizovaná pre potreby štátnej správy. Do simulácie boli zahrnuté všetky obce Slovenskej republiky (NUTS 5), ktoré obsahuje aktuálna databáza Štatistického úradu SR. V každej obci bolo identifikované územie LPIS (Land parcel identification system), oprávnené pre dotačné platby EÚ.

Pre výpočet podielu pôdy spĺňajúcej biofyzikálne kritériá v obci, bol použitý algoritmus, pri ktorom všetky údaje o pôde a krajine boli prevedené do rastra s priestorovým rozlíšením 20 m. Pre splnenie, či nesplnenie požiadavky 60-percentného znevýhodnenia (namiesto bývalých 50%) sa vypočítal percentuálny počet pixlov, spĺňajúcich navrhované kritériá vo vzťahu k celkovému počtu pixlov, reprezentujúcich poľnohospodársku pôdu pre danú obec.


Výpočet kritérií

Pracovníci Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy - NPPC veľmi dôkladne preskúmali a testovali všetky navrhované kritériá, uplatniteľné v SR. Zistili, že v podmienkach Slovenska možno uplatniť len 4 biofyzikálne kritériá, jedno kritérium sme navrhli my. Ostatné boli vylúčené vzhľadom na to, že nespĺňali prísne limity: nízka teplota vzduchu (viaže sa na územie horských alebo polárnych oblastí); sucho (viaže sa na oblasti s indexom aridity <0,5, čo v našich podmienkach nespĺňa ani jedna oblasť); nadmerná vlhkosť pôdy (nadmerne vlhké klimatické podmienky možno uplatniť v severných a v západných ostrovných štátoch (Írsko, Veľká Británia a pod.).

Pre delimitáciu oblastí s ANC uplatnila Slovenská republika tieto biofyzikálne kritériá:


BK1 - znížená drenážna schopnosť pôd

Limity: územia prevlhčené vodou významnú časť roka s nasledovnými limitmi: vlhká do 80 cm od povrchu viac ako 6 mesiacov, alebo vlhká do 40 cm viac ako 11 mesiacov, alebo slabo alebo veľmi slabo priepustné pôdy, alebo glejová farebná vzorka do 40 cm od povrchu.

Riešenie: pre delimitáciu sa využila databáza bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, ktorá je digitalizovaná vo forme *shape. Vypracovala sa detailná štúdia o miere prejavov hydromorfizmu na podklade diagnostických znakov, charakteristických z hľadiska národnej klasifikácie pôd (Morfogenetický klasifikačný systém pôd SR) a korelácie a so svetovou referenčnou bázou (WRB 2006, 2007) s odkazom na exaktné morfologické kritériá, požadované Európskou komisiou.


BK2 - skeletnatosť pôd

Limity: pomerne vysoký obsah hrubozrnného materiálu (obj. %), obsah >15 % objemového hrubozrnného materiálu, vrátane výstupu horniny na povrch.

Riešenie: Európska komisia požadovala obsah ? 15 % objemových hrubozrnných materiálov v povrchovom horizonte, vrátane výstupov hornín a balvanov na povrchu.

Slovenská republika nedisponuje databázami, ktoré by plošne reprezentovali územie s týmto limitom. SR disponuje dvoma databázami, ktoré sú navzájom prepojené: i) databáza Komplexného prieskumu poľnohospodárskych pôd (mierka 1 : 10000) (10 - 25%, 25 - 50 %, >50 % objemu skeletu), a databáza bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) (mierka 1: 5 000) (0 - 25 %, 25 - 50%, >50 %, objemu skeletu).

Na delimitáciu pôd boli použité vektorové údaje v rámci máp KPP v mierke 1:10 000, ktoré obsahujú hranice areálov skeletnatosti pre ornicu a podorničie. BPEJ databáza je na rozdiel od predchádzajúcej databázy priebežne aktualizovaná, na základe čoho vznikli určité rozdielnosti, ktoré sme akceptovali a doplnili sme údaje KPP o údaje z databázy BPEJ 1: 5 000, pričom sa zohľadnil kód 2 (25 - 50 % obsahu skeletu) a 3 (viac ako 50 % obsahu skeletu). To znamená, že SR uplatňuje výmery skeletovitosti pôdy s limitom viac ako 25 %.


BK3 - nepriaznivá textúra - piesočnaté pôdy

Limity: pomerne vysoký obsah ílu, prachu, piesku. Limity textúry jemnozeme sú:
• textúra jemnozeme povrchového horizontu (piesok, prach, íl) je definovaná ako
• prach % + (2 x íl %) <30 %, alebo
• textúrna trieda povrchového horizontu je veľmi ílovitá (>60 % ílu),
• trieda textúry povrchového horizontu ílu, prachovitého ílu, piesčitého ílu a vertické vlastnosti do 100 cm od povrchu pôdy.

Riešenie: Pre stanovenie tohto kritéria bola databáza BPEJ úplne nevyhovujúca. Na Slovensku sa používa Novákov systém hodnotenia textúry jemnozeme, charakterizovaný percentuálnym zastúpením ílových častíc. EK vyžadovala textúrny trojuholník, založený na percentuálnom zastúpení zrnitostných frakcií piesku, prachu a ílu. Okrem toho frakcia fyzikálneho ílu v našom systéme udáva veľkostnú kategóriu ? < 0,001 mm, ktorú sme museli previesť do frakcie, používanej v textúrnom trojuholníku ? < 0,002 mm. Preto sme pristúpili k riešeniu priestorového modelu zrnitostných tried, ktorý je prezentovaný ako spojitý model distribúcie piesku (? 0,05 - 2 mm) a ílu (? < 0,002 mm), vytvorený z výberových a základných sond KPP (16 000), ktorý slúži ako vstup pre hodnotenie poľnohospodárskych oblastí znevýhodnených kvôli extrémnej zrnitosti.

Spomedzi značného počtu metód priestorovej interpolácie bol pre tieto účely vybraný regresný kriging (Odeh a iní 1994, 1995). Ide o hybridný algoritmus, ktorý kombinuje metódy environmentálnej korelácie (McKenzie a Rayn 1999) a ordinary kriging (Burgess a Webster 1980).


BK4 - plytká hĺbka zakorenenia

Limity: hĺbka od povrchu pôdy po súvislú pevnú horninu alebo tvrdé podložie <30 cm. Riešenie: cez systém BPEJ na území LPIS, pôdy s hrúbkou menej ako 30 cm, plytké pôdy s obsahom skeletu [obj.] nad 50 % alebo nástupom pevnej horniny.


BK5 - extrémna svahovitosť

Limity: zmena prevýšenia vzhľadom na planimetrickú vzdialenosť s limitom: >15 %. Riešenie: výpočet sa riešil ako percentuálne rozšírenie jednotlivých svahovitých území na podklade veľmi presného modelu digitálneho modelu terénu (DTM) s rastrovým rozlíšením 20 m. Uskutočnil sa prepočet svahovitých území vzhľadom na definovanie novej územnej jednotky - obec, a vypočítalo sa percentuálne rozšírenie jednotlivých svahovitých území s vyhraničením definovaných plôch so svahmi > 15 %.


BKA - agregátne kritérium

VÚPOP navrhol uplatnenie tzv. agregátneho kritéria, ktoré vychádza z myšlienky, že na území obce sa môže vyskytovať viac druhov prírodných znevýhodnení, ktoré samostatne nedosahujú požadovanú hodnotu zastúpenia kriteriálnej pôdy >60 %. Metodika agregátneho kritéria sa zakladá na predpoklade, že v rámci každej obce sa dajú priestorovo exaktne identifikovať územia, na ktorých sa vyskytuje nejaké znevýhodnenie bez toho, aby bolo do tejto výmery zarátané viac ako jedenkrát.

Agregátne kritérium bolo vypracované na základe kombinácie týchto individuálnych biofyzikálnych kritérií: 1. svahovitosť, 2. znížená drenážna schopnosť, 3. textúra - obsah piesku, ílu a organickej pôdy, 4. skeletnatosť, 5. plytká hĺbka pôdy a 6. salinita + sodicita.

Výpočet agregátneho kritéria bol realizovaný ako prekryv vrstiev jednotlivých kritérií a vrstvy LPIS v rámci jednotlivých obcí. Pred výpočtom boli vektorové vrstvy transformované do binárneho rastra s rozlíšením 20 m, hodnota 0 znamená nesplnené kritérium, a hodnota 1 znamená splnené kritérium.

Priestorovou kombináciu rastov jednotlivých kritérií a rastra LPIS v rámci obcí bola pre každú obec získaná informácia o jedinečných územných kombináciách hodnôt zo vstupných rastrov.

Všetky kombinácie (územia), ktoré mali aspoň pre jedno kritérium hodnotu 1, boli označené ako platné na úrovni agregátneho kritéria. Finálna delimitácia prestavuje agregátne kritérium so 60-percentným a väčším zastúpením binárnych rastrov.


Aké sú nové výmery?

Nová výmera oblastí podľa biofyzikálnych kritérií, obsiahnutých v prílohe III nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, predstavuje 1 240 610 ha, čo je oproti súčasnosti zníženie o 32 393 ha. Zo súčasných LFA v bilancii vypadáva 92 736 ha, a naopak, pribudli nové plochy ANC s výmerou 60 343 ha. Úplne nové je teda vymedzenie oblastí s významnými biofyzikálnymi obmedzeniami (BK1, BK2, BK3, BK4, BK5 a BKA) - ich výmera je 573 622 ha.

Úplne nové je vymedzenie oblastí so špecifickými obmedzeniami podľa čl. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013: OSI - kategória flyšových pôd, OS2 - pôdy podsvahových území, OS3 - málo produkčné pôdy; celková výmera špecifických oblastí je 165 192 ha. Vymedzenie horských oblastí zostáva nezmenené v rámci kritérií určenia štyroch typov H1, H2, H3, H4; celková výmera horských oblastí je 501 796 ha.


Na záver

Nová metodika na vyčlenenie oblastí s prírodnými obmedzeniami bola z vedeckého hľadiska nesmierne náročná úloha. Spojené výskumné centrum EK v Ispre akceptovalo iba vedecky odôvodnené riešenia, každú metodiku bolo potrebné náročné testovať a obhajovať pred zástupcami JRC a EK. Ak by sme nepristúpili k vedeckému riešeniu ANC, SR by mohla uplatniť približne len jednu tretinu z pôvodného územia LFA. Podobne tie poľnohospodárske subjekty, ktoré sú zaradené do kategórie BKA, by bez nami vytvoreného a uplatneného agregátneho kritéria prakticky vypadli z databázy.

Treba konštatovať, že najväčším problémom úlohy bolo zosúladiť národné pôdne databázy s požiadavkami Európskej komisie. Tento problém mali aj ostatné krajiny, a preto bolo treba pracovať s najmodernejšími technológiami, modelovaním i s geoštatistickými metódami. Na druhej strane sme si overili úroveň súčasných databáz na VÚPOP-e, a zistili sme, že v budúcnosti bude treba pristúpiť k aktualizácii a inovácii databáz a celého informačného systému o pôde. Systém by mal pracovať vo verzii, v ktorej by obsahy databáz smerovali k limitom, ktoré požaduje Európska komisia. To by mala byť jedna z úloh ústavu pre ďalšie programovacie obdobie PRV.

Doc. Jaroslava Sobocká, CSc., riaditeľka, NPPC – VÚPOP Bratislava
Roľnícke noviny, č. 15, 8. apríla 2015

Chyby v čerpaní zdrojov

Európsky Dvor audítorov zverejnil správu, ktorá hodnotí hlavné chyby pri využívaní finančných prostriedkov určených na projektové a neprojektové opatrenia Programov rozvoja vidieka v rokoch 2007 – 2013. Kontroly členských štátov podľa neho nezistili chyby preto, že kontroly nie sú dostatočné a boli založené na neúplných informáciách.

Dvor audítorov odhaduje, že priemerná miera chybovosti pri výdavkoch na rozvoj vidieka počas posledných troch rokov bola 8,2 percenta. Jednými z hlavných chýb bol napríklad nesúlad s pravidlami verejného obstarávania, podozrenie na úmyselné porušenie zo strany súkromných príjemcov a neplnenie záväzkov hospodárenia pri pomoci na plochu. Komisia a členské štáty sú len čiastočne úspešné pri riešení hlavných príčin vysokej chybovosti v rozvoji vidieka. Dvor audítorov predkladá niekoľko konkrétnych odporúčaní pre prijatie nápravných a preventívnych opatrení na riešenie rozšírených nedostatkov na úrovni EÚ.


Najčastejším problémom verejné obstarávanie

Na politiku rozvoja vidieka bolo v programovacom období 2007 - 2013 pridelené z Európskej únie a členských štátov viac ako 150 mld. eur. Celkový rozpočet bol približne na polovicu rozdelený medzi investičné opatrenia (najmä podpora investícií do hmotného a nehmotného majetku) a pomoc, ktorá sa vzťahuje na plochu. Investičné opatrenia sa na chybovosti podieľali dvoma tretinami a pomoc, ktorá sa vzťahuje na plochu, jednou tretinou.

Príčiny chýb sa zisťovali pomocou analýzy vzorky 461 platieb, ktoré boli vybrané náhodne počas auditov za roky 2011, 2012 a 2013. Tento prvý krok doplnili poznatky, ktoré Dvor audítorov získal z posúdenia kontrolných systémov, ktoré fungujú v členských štátoch. Ako druhý krok Dvor audítorov skontroloval akčné plány 10 z 27 členských štátov a preskúmal, či sa v nich účinne identifikovali príčiny chýb a či obsahovali nápravné opatrenia.

Nedodržiavanie pravidiel verejného obstarávania tvorilo jednu osminu chybovosti. Medzi hlavné porušenie pravidiel patrilo neodôvodnené priame zadanie zákazky bez súťažného konania, nesprávne uplatňovanie výberových kritérií a kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo nerovnaké zaobchádzanie s účastníkmi verejnej súťaže. Dôvodom bola najmä neznalosť uplatňovania príslušných pravidiel verejného obstarávania a preferovanie určitých dodávateľov.

Neúmyselné porušenie kritérií oprávnenosti verejnými a súkromnými príjemcami predstavovalo jednu štvrtinu chybovosti. Podozrenie z úmyselného porušenia pravidiel súkromnými príjemcami sa na chybovosti podieľalo ďalšou osminou. Dvor audítorov zistil, že opatrenie na podporu spracovania poľnohospodárskych výrobkov bolo najviac náchylné na chyby, kým opatrenie na podporu začatia činnosti mladých poľnohospodárov nebolo ovplyvnené chybami oprávnenosti.


Príčinou porušovania pravidiel aj nízka miera sankcií

Kontrolné orgány členských štátov mohli a mali odhaliť a opraviť väčšinu chýb týkajúcich sa investičných opatrení (tie, ktoré urobili súkromní aj verejní príjemcovia). Systémy kontroly sú nedostatočné, pretože kontroly nie sú dôkladné a zakladajú sa nedostatočných informáciách.

Pomoc, ktorá sa vzťahuje na plochu, vygenerovala takmer tretinu chybovosti a hlavnou príčinou bolo nedodržanie poľnohospodárskych záväzkov. Túto situáciu možno vysvetliť tromi spôsobmi: nízka motivácia poľnohospodárov, aby dodržiavali predpisy, nízka miera kontroly pri záväzkoch a nízka miera sankcií za nedodržanie predpisov. Na druhej strane sú menej ovplyvnené chybami kompenzačné platby na znevýhodnené oblasti, s podobnými typickými znakmi ako opatrenie na podporu mladých poľnohospodárov pri začatí podnikateľskej činnosti.

Uplatňovanie akčného plánu, ktoré iniciovala Komisia, je krokom správnym smerom, pokiaľ ide o riešenie príčin chýb. Akčné plány, ktoré realizujú členské štáty, majú však najmä reaktívnu úlohu a systematicky sa nezaoberajú problémami, ktoré spôsobili chyby vo všetkých členských štátoch. Okrem toho sú preventívne opatrenia proti rozšíreným nedostatkom na úrovni EÚ nedostatočné. Právny rámec EÚ na programovacie obdobie 2014 - 2020 je potenciálnym prostriedkom na riešenie príčin chýb. Hlavný potenciál na zníženie chýb však predstavujú dve fázy v regulačnom nastavení, ktoré v súčasnosti prebiehajú: kontrola a schválenie programov rozvoja vidieka zo strany Komisie a vykonávanie vnútroštátnych regulačných rámcov zo strany členských štátov.

V kontexte riešenie príčin chýb sa v tejto správe opakuje zistenie, týkajúce sa potreby zachovať náležitú rovnováhu medzi počtom a zložitosťou pravidiel súvisiacich s potrebou dosiahnuť vopred stanovené ciele a potrebou zaručiť zákonnosť a správnosť vynaloženia výdavkov. Podľa názoru Dvora audítorov je nájdenie správnej rovnováhy medzi týmito dvoma protiváhami kľúčom k úspešnému vykonávaniu politiky rozvoja vidieka.


Odporúčania pre Komisiu a členské štáty

Dvor audítorov vydal odporúčania pre Komisiu, ktoré zahŕňajú pokračovanie v kontrolách so zameraním sa na prvotné príčiny chýb vo výdavkoch na rozvoj vidieka a podľa potreby prijímať preventívne a nápravné opatrenia, týkajúce sa verejného obstarávania, úmyselného obchádzania pravidiel a agroenvironmentálnych platieb a takisto dôkladne monitorovať vykonávanie programov rozvoja vidieka a pri svojich auditoch zohľadňovať platné pravidlá, vrátane tých, ktoré sa podľa potreby prijímajú na vnútroštátnej úrovni, aby znížila riziko opakovaných nedostatkov a chýb, ktoré zistila v programovacom období 2007 - 2013.

Odporúčaním Dvora audítorov spoločne pre Komisiu a členské štáty je analyzovať, do akej miery možno do koncepcie a vykonávania zvýšeného počtu opatrení na podporu začleniť charakteristické znaky adresnejšieho obsahu, obmedziť kritériá oprávnenosti a využívať možnosti zjednodušených nákladov bez toho, aby došlo k ohrozeniu celkových cieľov týchto opatrení. Ďalším odporúčaním je hľadať riešenia, ako zlepšiť režim podpory investícií do spracovania poľnohospodárskych výrobkov a zohľadniť pritom skutočnú potrebu verejnej pomoci pre tento sektor a riziko strát. V tejto oblasti sa poskytuje vysoký strop verejnej pomoci, ktorý predstavuje motiváciu pre veľké spoločnosti, keďže len ony majú prístup k požadovanému spolufinancovaniu a veľké množstvo podmienok oprávnenosti poskytuje potenciál na ich obchádzanie. Posledným odporúčaním je vytvoriť pre opatrenie, týkajúce sa agroenvironmentálnych platieb také podmienky, aby mohli byť v rámci možností záväzky kontrolované prostredníctvom administratívnych kontrol členských štátov.

Zdroj: ECA
Malvína Gondová
Roľnícke noviny, č. 15, 8. apríla 2015

Svetové ceny

Svetové ceny potravín zaznamenali v marci pokles na najnižšiu úroveň za takmer päť rokov, keďže zásoby vo svete pri väčšine komodít, vrátane obilnín a mäsa, zotrvávajú na vysokej úrovni.

RÍM. Oznámila to Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Cenový index potravín FAO, ktorý sleduje medzimesačné zmeny cien v rámci potravinového koša, zahrňujúceho obilniny, olejniny, mäso, cukor a mliečne produkty, dosiahol v marci 173,8 bodu. Oproti februáru to znamená pokles o 2,6 bodu a zároveň najnižšiu hodnotu od júna 2010.

FAO mierne zvýšila prognózu, týkajúcu sa svetovej produkcie obilnín v tomto roku. Uviedla, že v roku 2015 by produkcia obilnín mala dosiahnuť 2,544 miliardy ton. To je o dva milióny ton viac než FAO predpokladala vo februári, kedy očakávala, že produkcia obilnín vo svete dosiahne 2,542 miliardy ton.

Svetové zásoby obilnín by ku koncu sezóny 2014/2015 mali dosiahnuť 645,3 milióna ton, najviac za zhruba 15 rokov. Pôvodne sa počítalo so zásobami na úrovni 630,5 milióna ton.

TASR
Roľnícke noviny, č. 15, 8. apríla 2015

Zrušenie kvót - príležitosť?

Mnohí európski producenti mlieka netrpezlivo čakali na 1. apríl 2015

Množstvo mlieka vyrobeného v EÚ sa od 1. apríla tohto roka bude po prvýkrát po troch desaťročiach riadiť podľa situácie na trhu. Kvóty boli zavedené v roku 1984, kedy produkcia prevýšila dopyt a dotácie na produkciu bez ohľadu na možnosti jeho umiestnenia na trhu spôsobili, že v EÚ boli „mliečne jazerá a hory masla“.

BRUSEL. Zrušenie kvót mnohí farmári vítajú a očakávajú od nich, že budú mať možnosť pružnejšie reagovať na zvyšujúci sa dopyt, a dodávať mlieko a mliečne výrobky na rýchlo rastúce trhy v Ázii a Afrike. Kým vyše 30 rokov sa v EÚ produkcia mlieka administratívne obmedzovala, USA, Nový Zéland a Austrália jeho výrobu zvyšovali a prenikali na medzinárodný trh. Aj preto niektorí poľnohospodári vyjadrujú obavy z ohrozenia kolísavými cenami. Mlieko sa vyrába na zhruba 650 000 farmách v EÚ a v sektore spracovania mlieka je zamestnaných 300 000 ľudí.

Dopad byrokraticky stanovovanej mliečnej kvóty na producentov možno hodnotiť skôr ako neúspešný. Namiesto stabilizácie príjmov prvovýrobcov, cena surového mlieka v uplynulých troch desaťročiach kolísala a mnoho mliečnych fariem v EÚ preto zaniklo. V súvislosti so zrušením kvót sa môže tempo ich zanikania ešte zrýchliť. Tam, kde budú podmienky na produkciu lepšie, kvóty nebudú nikoho dusiť a produkcia bude rásť. Farmári budú môcť zvyšovať počet dojníc, kým doteraz ich predčasne posielali na bitúnky. V oblastiach, ktoré nebudú mať priaznivé podmienky, bude produkcia mlieka klesať. Predseda poľnohospodárskeho výboru EP Czeslaw Siekierski poznamenal, že o tejto zmene sa vedelo od roku 2003 a „mliečne kvóty neochránili trh pred výraznými výkyvmi v cenách, príjmoch a objeme výroby“. Ani nemecký spolkový minister pôdohospodárstva Christian Schmidt za obdobím kvót nesmúti. „Štátne zásahy na trhu nie sú z dlhodobého pohľadu riešením a vzhľadom na globalizovaný trh už ani realistické“.

Člen EP James Nicholson, ktorý mal na starosti vypracovanie správy o európskom sektore mlieka a mliečnych výrobkov, vidí zrušenie mliečnych kvót ako koniec jednej éry v mliekarenstve: „Po 31 rokoch to môže byť pre chovateľov dojníc pochopiteľným dôvodom pre určitú nervozitu a obavy,“ ale podľa neho je zrušenie kvót „príležitosť vybudovať dôveryhodnejší a stabilnejší sektor mlieka a mliečnych výrobkov do budúcnosti“. Takisto vyzval EÚ, aby pomohla zmierniť dopady kolísavých cien na poľnohospodárov.

Komisár Hogan povedal, že: „Na riešenie obáv výrobcov a dodávateľov poskytuje SPP priame platby pre výrobcov, ktoré slúžia ako záchranná sieť voči nestabilite cien. Okrem toho členské štáty môžu poskytnúť dobrovoľnú viazanú podporu farmárom v znevýhodnených oblastiach, horských a odľahlých oblastiach“.

Malvína Gondová
Roľnícke noviny, č. 15, 8. apríla 2015

Kvóty – otázky a odpovede

Mliečne kvóty boli zavedené s cieľom riešiť prebytok mlieka na trhu EÚ koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov, ktorý viedol k neslávne známym „mliečnym jazerám“ a „maslovým horám“.

Európski farmári mali v tom čase garantovanú cenu mlieka (výrazne vyššiu ako na svetových trhoch) bez ohľadu na dopyt trhu. Napriek rôznym snahám o zníženie európskej produkcie mlieka v 70-tych rokoch, rástla oveľa rýchlejšie ako domáci dopyt. Systém mal tiež negatívne dopady na svetové ceny, pretože EÚ dotovala vývoz na svetový trh. V júli 1983 navrhla Európska komisia zaviesť kvóty na produkciu mlieka, čo bolo Radou schválené v marci 1984. Nový systém zaviedol fixnú kvótu pre každého jednotlivého výrobcu a pokuty za nadprodukciu. Neskôr bol systém zmenený tak, že výrobca musel zaplatiť pokutu za nadprodukciu iba vtedy, keď národnú kvótu prekročil aj členský štát.

Splnili kvóty svoj cieľ?

Systém kvót a hrozba pokuty pomohli obmedziť zvyšovanie produkcie mlieka v EÚ. Hory masla a sušeného mlieka sa neustále zmenšovali. Avšak došlo aj k ďalším dôležitým zmenám Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré zmenili poľnohospodárstvo na viac trhovo orientované odvetvie. Postupné reformy SPP viedli k zníženiu garantovaných cien, bolo zavedených viacero politických nástrojov zameraných na stabilizáciu príjmov poľnohospodárskych podnikov, najmä odviazanie systému priamych platieb od produkcie.

Prečo sa ukončuje systém kvót práve teraz?

Mliečne kvóty bolo pôvodne zavedené na päť rokov, ale dátum ich ukončenia bol niekoľkokrát odložený. Konečný dátum bol stanovený v rámci reformy SPP v roku 2003 a znovupotvrdený v roku 2008, kedy boli stanovené konkrétne kroky k „mäkkému pristátiu“ v marci 2015. Pôvodným dôvodom pre rozhodnutie o ich ukončení bol výrazný nárast spotreby mliečnych výrobkov na svetových trhoch v posledných rokoch, ktorý bude podľa predpokladov pokračovať, a kvóty nedovoľovali európskym výrobcom reagovať na tento rastúci dopyt. Napríklad európsky export mliečnych výrobkov do Kórey sa v období rokov 2010 až 2014 viac ako zdvojnásobil. Mlieko produkuje každý členský štát EÚ na približne 650 000 mliečnych farmách. Okrem toho, okolo 5400 podnikov na spracovanie mlieka zamestnáva 300 000 ľudí, ktorým treba umožniť, aby profitovali z rastúceho dopytu spotrebiteľov na trhu, hlavne v ázijských krajinách. Keďže ukončenie mliečnych kvót predstavuje nielen príležitosti, ale aj obavy, ďalšie reformy hľadali cielené spôsoby, ako prispieť k podpore ohrozených oblastí, kde sú silné sociálne a ekonomické dôvody udržať produkciu mlieka.

Čo to znamená pre každodenný život výrobcu mlieka?

Ukončenie kvót znamená zjednodušenie administratívy v oblasti sledovania dennej produkcie. Na druhej strane je potrebné viac sledovať signály trhu (v tejto oblasti môžu významnú úlohu zohrávať organizácie výrobcov a družstvá). Na zvýšenie transparentnosti a informovanosti o situácii na trhu s mliekom zriadila EK Milk Market Observátory. Spomalenie výroby v EÚ od konca minulého roka ako reakcia na menej pozitívne signály trhu je jasným príkladom, že sektor už na trh reaguje.

Zostanú producenti mlieka bez akejkoľvek podpory alebo ochrany?

Extrémne výkyvy cien sú limitované nástrojmi „záchrannej siete“, ktoré má Spoločná organizácia trhu stále k dispozícii (programy pomoci na verejný nákup masla a sušeného odstredeného mlieka a súkromného skladovania). Vo výnimočných prípadoch má Komisia možnosť intervenovať tak, ako to bolo v prípade zavedenia ruského embarga na pobaltské krajiny a Fínsko.

Tak, ako v systéme odviazaných priamych platieb SPP, majú členské štáty otvorené široké možnosti, o ktorých si môžu rozhodnúť na národnej alebo regionálnej úrovni. Možnosti zahŕňajú dodatočné platby pre oblasti s prírodnými znevýhodneniami a možnosť dobrovoľnej viazanej platby pre určité regióny alebo určité sektory, ktoré sú v ohrození. Pri implementácii reformy SPP sa 18 členských štátov rozhodlo zaviesť priame platby pre mliečny sektor, ktorá v roku 2015 dosiahne viac ako 800 miliónov EUR. Takisto v rámci Programov rozvoja vidieka majú členské štáty alebo regióny možnosť zacieliť podporu na špecifické problémy, ako sú napríklad mliečne farmy v ohrozených oblastiach. Možné opatrenia zahŕňajú podporu investícií do fyzických aktív, platby oblastiam s prírodnými obmedzeniami, nástroje stabilizácie príjmov, poradenské služby, stimuly pre inovácie, a ďalšie. Ďalšiu možnosť poskytuje podpora zakladania organizácií výrobcov.

Sme opäť ohrození nadprodukciou?

Nie, rovnaký štrukturálny prebytok, ako v minulosti nehrozí. Garantovaná cena masla a odstredeného sušeného mlieka teraz slúži iba ako záchranná sieť - tak, ako v roku 2009, počas mliečnej krízy, kedy ceny klesli až na dno. Znamená to, že sa výrobcovia musia pri rozhodovaní o objeme výroby orientovať podľa trhu. Z hľadiska rastu a tvorby pracovných miest v EÚ má silný potenciál väčší dôraz na pridanú hodnotu (napr. syry a jogurty), ako aj na výrobu športových, diétnych a výživových produktov. Zatiaľ čo niektoré členské štáty vnímajú ukončenie mliečnych kvót ako ohrozenie, iné vítajú príležitosti, ktoré prináša. Strednodobý výhľad trhu z minuloročného decembra predpovedá pokračujúci rast vývozu, hlavne syrov, sušeného odstredeného mlieka a srvátky.

Ako sa sektor vyvíjal z pohľadu výrobcov a produkcie?

Tak, ako vo väčšine poľnohospodárskych činností, došlo v EÚ počas posledných 30 rokov k postupnému poklesu počtu chovateľov dojníc (priemerne -6 percent ročne). Priemerná veľkosť stáda má tendenciu zväčšovať sa a zlepšenia v oblasti genetiky a využívania krmiva pomohli zvýšiť priemerný výnos na dojnicu. Situácia sa však značne líši medzi jednotlivými členskými štátmi. Špecializované mliečne farmy v EÚ-15 (staré členské štáty) majú dojivosť okolo 7 300 kg/kus v priemernom stáde s 54 kravami, zatiaľ čo v krajinách EÚ-10 (štáty, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004) je priemerný výnos 5 700 kg/kus pri priemernej veľkosti stáda 19 kráv a v Rumunsku a Bulharsku je priemerný výnos 3 400 kg/kus pri priemernej veľkosti stáda 5 kráv. (Pre porovnanie, priemerné veľkosti stáda sú v USA 115 kráv, 258 kráv v Austrálii a 413 kráv na Novom Zélande.) Okrem tejto konsolidácie začali producenti mlieka viac spolupracovať v odbytových družstvách. Celková úroveň produkcie zostala relatívne stabilná, obmedzená systémom kvót. Avšak väčšia orientácia na trh zaznamenali väčší posun smerom k vyššej pridanej hodnote, hlavne pri vývoze. Napríklad výroba syrov sa v EÚ v období 2003-2013 zvýšila o 26 percent, zatiaľ čo objem vývozu sa zvýšil o 69 percent. Jedným z rozhodujúcich prvkov boli dodatočné investície, ktoré poskytlo financovanie z programov rozvoja vidieka, hlavne do projektov modernizácie fariem. Údaje za roky 2007-2013 ukazujú, že európske zdroje na modernizáciu fariem boli vo výške 1,8 miliardy EUR, ku ktorým bolo pridaných 1,4 miliardy EUR z národných alebo regionálnych zdrojov a takmer 7,4 miliardy EUR zo súkromných zdrojov, čiže spolu bolo do modernizácie výroby mlieka vložených viac ako 10,6 miliardy EUR.

Spôsobí to väčšie kolísanie cien mlieka?

Kolísanie cien je pre poľnohospodárske trhy bežnou charakteristikou. Európsky mliečny sektor sa teraz orientuje podľa požiadaviek trhu, čo znamená, že po ukončení kvót by mala byť výroba založená na potrebách a príležitostiach trhu. Tam, kde je to možné, by sa mala ponuka a dopyt upraviť tak, aby uspokojila tieto potreby a možnosti. Európska únia je významným hráčom na svetovom trhu s mliekom, ktorý je prepojený s vývojom na svetovom trhu či už s kvótami, alebo bez nich. Takže zatiaľ čo skúsenosti ukazujú, že kvóty nemôžu zabrániť kríze, určite bránia našim poľnohospodárom, aby reagovali na trhové signály a využívali príležitosti na trhu.

Verejné orgány môžu zasiahnuť iba v prípade, keď ceny klesnú pod referenčnú úroveň. Rast dopytu nebol ovplyvnený nedávnym oslabením trhu. Rast populácie, rastúce príjmy a meniace sa stravovacie preferencie sú pozitívnymi hnacími motormi dopytu, čo je dobrým dôvodom na optimistický pohľad do budúcnosti.

Budú ceny pre spotrebiteľov nižšie?

Skúsenosti z minulosti ukazujú, že nie vždy je korelácia medzi tým, čo dostane farmár zaplatené a koľko zaplatí spotrebiteľ. Napríklad výrazný nárast cien výstupných cien poľnohospodárskej produkcie v priebehu prvého polroka 2014 (+13 percent v EÚ) sa vo všeobecnosti preniesol do spotrebiteľských cien mlieka a syrov, ale s významnými rozdielmi medzi členskými štátmi (Nemecko + 8,4 percent, Francúzsko + 0,8 percenta). Naopak, všeobecný pokles cien pre výrobcov v druhej polovici roka 2014 nezabránil ďalšiemu nárastu spotrebiteľských cien vo väčšine členských štátov, aj keď v menšej miere.

Zdroj: EK
Malvína Gondová
Roľnícke noviny, č. 14, 1. apríla 2015