- 30 rokov mliečnych kvót
- Aká bude ponuka zemiakov na Slovensku?
Čo čaká vedenie SPPK od novej vlády?- Kam odtečie mlieko?
- Z rokovania predstavenstva
- Zrkadlo 168 hodín
- Stavy zvierat budú skôr klesať
- Dobre využívajú potenciál
- Hľadanie rýchlych riešení
30 rokov mliečnych kvót
Po rokov nadprodukcie mlieka a mliečnych výrobkov (ako sušené odstredené mlieko a maslo) zaviedla Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ 2. apríla 1984 systém mliečnych kvót. Predtým mali európski mliečni farmári garantované ceny svojho mlieka (výrazne vyššie ako na svetovom trhu) bez ohľadu na dopyt na trhu.
Systém mal tiež dopad na svetové trhové ceny, keďže EÚ často dotovala vývoz. Od začiatku roka 1984 mal každý členský štát EÚ dva typy kvót - jedna určovala maximálne množstvo dodávok mlieka do mliekarní a druhá množstvo priameho predaja na farme. Ak boli tieto stanovené množstvá prekročené, dotknutí farmári museli zaplatiť pokutu.
Mliečne kvóty, spolu s niekoľkými ďalšími reformami SPP, urobili koniec s horami masla a sušeného mlieka z konca 70-tych a začiatku 80-tych rokov. Zníženie garantovaných cien spolu s odviazaním priamych platieb od produkcie tiež prispeli k stabilizácii príjmov poľnohospodárov v tomto odvetví.
Na základe „zdravotnej prehliadky“ SPP v roku 2009 sa EÚ rozhodla pripraviť ukončenie mliečnych kvót a s cieľom dosiahnuť takzvané „mäkké pristátie.“ Preto sa od 1. apríla 2009 kvóty počas piatich po sebe nasledujúcich rokov zvyšovali o jedno percento. 1. apríla 2015, 31 rokov po ich zavedení boli mliečne kvóty zrušené. Táto zmena v mliečnom sektore má umožniť farmárom, aby mohli rozširovať svoju produkciu a profitovať zo zvýšeného dopytu po mliečnych produktov v krajinách mimo EÚ.
Historické údaje o sektore mlieka
V roku 1983 mala EÚ 10 členských štátov (Belgicko, Dánsko, Nemecko [v tom čase ešte západné Nemecko alebo Spolková republika Nemecko], Írsko, Grécko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko a Spojené kráľovstvo), ktoré tvoria pre potreby hodnotenia sektoru mlieka skupinu EÚ-10. Ďalšie skupiny EÚ-15, EÚ-27 a EÚ-28 sa objavujú až v neskorších súboroch údajov.
Od roku 1973 do roku 1983 vzrástla produkcia kravského mlieka na farmách v EÚ-10 z 92,3 milióna ton na 111,8 milióna ton. Mliečnym kvótam sa podarilo udržať stabilnú produkciu kravského mlieka v EÚ a nadprodukcia zo začiatku 80-tych rokov už nikdy nebola dosiahnutá. Aj v súvislosti s postupným rozširovaním EÚ došlo k celkovému zníženiu produkcie mlieka v EÚ.
Počet dojníc sa počas posledných 30 rokov výrazne znížil. Údaj za všetkých 28 štátov EÚ v roku 2014 (24 miliónov kusov) je nižší ako údaj za 10 štátov EÚ v roku 1983 (25,7 miliónov kusov). Pokles počtu dojníc a zároveň stabilná produkcia mlieka poukazujú na zlepšenie dojivosti počas posledných troch dekád.
30 rokov výroby mlieka
Ako už bolo uvedené vyššie, v roku 1983, rok pred zavedením mliečnych kvót, dosiahla európska produkcia mlieka 111,8 miliónov ton. Takmer polovica produkcie pochádzala z Francúzska a Nemecka (v tom čase Západného Nemecka) s 25 a 24 percentami.
Od roku 1973 do roku 1983 vzrástla v krajinách EÚ-10 produkcia o 21 percent a naznačovala potrebu obmedzenia nadprodukcie mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá prevyšovala dopyt. Stropovanie produkcie mlieka v roku 1984 prinieslo okamžité výsledky a v tom roku klesla produkcia mlieka v EÚ-10 na 109,6 mil. ton.
Mliečne kvóty boli veľmi účinné pri stabilizácii produkcie mlieka a kontrole rastu. Počas nasledujúcich troch desaťročí už produkcia v pôvodných desiatich členských krajinách EÚ nikdy nedosiahla úroveň roku 1983. Od roku 1983 do 2013 klesla produkcia mlieka v štátoch EÚ-10 o jedno percento a priemerný ročný rast bol -0,03 percenta. Počas rôznych rozširovaní Únie si pôvodné štáty naďalej držali hlavný podiel celkovej produkcie mlieka, ktorá od roku 1991 predstavovala dve tretiny.
Keď sa pozrieme na údaje o produkcii kravského mlieka v EÚ-28, ktoré sú k dispozícii od roku 1991, tiež tu bol klesajúci trend. Produkcia sa znížila zo 159 miliónov ton v roku 1991 na 153,8 mil. ton v roku 2013, čo je pokles o tri percentá. Priemerný ročný rast v tomto období bol -0,2 percenta. V rokoch 2008 a 2009 došlo k výraznému poklesu, ktorý bol spôsobený hlavne svetovou finančnou a ekonomickou krízou, ktorá sa oveľa výraznejšie prejavila v EÚ-28 (-4,2%) ako v EÚ-10 (-0,2%).
V posledných piatich rokoch sa výroba mlieka pozbierala nielen ako pokrízové oživenie, ale aj kvôli opatreniam na „mäkké pristátie,“ ktoré boli v EÚ zavedené od roku 2009. Opatrenia pozostávali z každoročného jednopercentného navýšenia kvót, aby sa štáty pripravili na ukončenie kvót v roku 2015.
Dojnice
Šľachtenie zvierat prešlo počas posledných desaťročí významným pokrokom. Nárast produkcie mlieka nie je prepojený len so zvýšením celkového počtu dojníc, ale závisí tiež od iných produkčných faktorov, ako zlepšené šľachtiteľské postupy, optimalizovaná výživa, lepšie spôsoby dojenia a zväčšovanie fariem.
Počet dojníc v EÚ klesol počas obdobia platnosti mliečnych kvót. V tomto období štáty EÚ-10 znížili počet dojníc o 38 percent z 25,8 milióna v roku 1983 na 16,3 milióna v roku 2014. V roku 2001 bola populácia dojníc v EÚ-27 blízko počtu EU-10 v roku 1983 - 27,1 mil. dojníc. Od roku 2001 do roku 2014 bol 12-percentný pokles počtu dojníc. EÚ-28 mala v roku 2014 24 miliónov dojníc, čo bolo o 1,8 milióna menej ako malo EÚ-10 pred 31 rokmi.
Posledných päť rokov platnosti systému kvót zaznamenalo zníženie počtu dojníc v EÚ-28. Avšak táto tendencia nie je rovnaká vo všetkých členských štátoch EÚ. Zatiaľ čo celkové čísla pre EÚ-28 ukazujú pokles (-1%), štáty EÚ-10 zaznamenali 3-percentný nárast od roku 2009 do roku 2014. Podiel krajín EÚ-10 na celkovej populácii dojníc bol v roku 2007 64 percent a v roku 2014 sa zvýšil na 68 percent.
Zdroj: EK
Malvína Gondová
Roľnícke noviny, č. 9, 2. marca 2016
Aká bude ponuka zemiakov na Slovensku?
Hoci sa na Slovensku o zemiakoch hovorí ako o našom druhom chlebe, dlhodobý úbytok pestovateľských plôch zemiakov podnecuje v súčasnosti zamyslieť sa nad smerovaním tohto odvetvia agrárneho sektora.
Na úvod aspoň niekoľko základných údajov. Kým v roku 1986 sa zemiaky na Slovensku pozberali z výmery 60 tis. ha, v roku 1995 už len z 39,9 tis. ha a v roku 2004 z 24,2 tis. ha. Z historicky najnižšej výmery sa zemiaky pozberali v roku 2012 a to z 8,9 tis. ha. Že je to s našimi zemiakmi vážne nielen z pohľadu poklesu výmery zemiakov a produkcie, dokumentuje i vykazovaná spotreba zemiakov na 1 obyvateľa za rok (ŠÚ SR). Táto od roku 1993 do roku 2014 poklesla o 47,2 % na 47 kg, čo predstavuje iba 58,3 % zo zdravotníkmi odporúčanej ročnej dávky. Treba však poznamenať, že poklesla i spotreba chleba, i keď nižším tempom (o 27,8 %), a to z 50,4 kg v roku 1993 na 36,4 kg v roku 2014. Pri trvanlivom pečive a cestovinách je trend opačný, nakoľko spotreba trvanlivého pečiva sa v spomínanom období zvýšila o 58,1 % a spotreba cestovín o 54,3 %. Obyvateľ Slovenska (vrátane detí) skonzumoval v roku 2014 až 9,8 kg trvanlivého pečiva a 7,1 kg cestovín. Zdá sa, že v ostatných rokoch dávajú naši spotrebitelia prednosť cudzokrajným plodinám a spracovaným potravinám z dovozu, ktoré vo veľkom množstve a v cenovo dostupných reláciách úspešne predávajú na našom trhu supermarkety.
Ako sa vyvíjala na Slovensku situácia na agropotravinárskom trhu so zemiakmi v hospodárskom roku 2014-15, premenená na čísla, a aká je prognóza pre rok 2015-16 poskytuje komoditná situačná a výhľadová správa o zemiakoch, vypracovaná v decembri minulého roka na NPPC-VÚEPP, na základe ktorej bol vypracovaný tento príspevok.
Pestovateľské plochy a produkcia zemiakov
Pre úrodu v roku 2014 sa zasadili zemiaky spolu na výmere väčšej ako v predchádzajúcom roku o 2 % (181 ha) na 9,3 tis. ha, ale z toho výmera skorých zemiakov poklesla o 11,9 % (122,9 ha) na 910 ha. Podiel zemiakov na ornej pôde sa napriek zvýšeniu ich výmery nezmenil a dosiahol 0,7 %. V roku 2014 bolo v porovnaní s rokom 2013, prihlásených do množenia viac zemiakov o 4,8 % a uznaných viac hektárov o 5,7 %.
V roku 2014 sa celkovo zemiaky pozberali z výmery 9105,1 ha, čo znamenalo medziročné zvýšenie o 1,4 % (128,6 ha). Zber zemiakov prebiehal na mnohých miestach v zložitých podmienkach s obmedzením mechanizovaného zberu, čo ubralo z celkovej produkcie zemiakov. Obavy z vyššieho infekčného tlaku a výskytu chorôb a škodcov sa u niektorých plodín naplnili, čo spôsobilo škody na kvalite úrody. Úrodu zemiakov poškodil výskyt mokrej hniloby a kováčika-drôtovca, čo podľa ÚSKUP-u môže súvisieť s redukciou mechanických zásahov počas pestovania zemiakov, resp. so zaradením zemiakov do nevhodných osevných postupov. Na výške produkcie sa podieľalo jednak zvýšenie zberových plôch, ale i úrodnosti zemiakov, ktorá sa napriek výkyvom počasia medziročne zvýšila o 7,2 % (1,32 t/ha) na 19,64 t/ha pri zemiakoch spolu a o 1,5 % na 19,53 t/ha pri skorých zemiakoch. Produkcia zemiakov spolu sa zvýšila o 8,7 % (14 358,8 t) na 178,8 tis. Ton, pričom produkcia skorých zemiakov poklesla o 33,4% na 18 088,6 ton v dôsledku poklesu zberových plôch o 34,3%.
Úrodnosť zemiakov spolu z 1 hektára bola v jednotlivých krajoch rozdielna. Pohybovala sa v intervale od 32,19 t/ha v Bratislavskom kraji po 10,77 t/ha v Banskobystrickom kraji. Najviac zemiakov z celkovej produkcie sa pozberalo v Bratislavskom kraji (23,7 %), potom nasleduje Trnavský kraj (20,4 %), Prešovský kraj (20 %), Žilinský kraj (10,6 %), Nitriansky kraj (10,4 %), Košický kraj (6,6 %), Banskobystrický (4,8 %) Trenčiansky (3,5 %). Úrodnosť skorých zemiakov bola najvyššia v Trnavskom kraji (28,46 t/ha) a najnižšia v Žilinskom kraji (7,93 t/ha).
V hospodárskom roku 2014-15 sa celková ponuka zemiakov pre domáci agropotravinársky trh a vývoz (vrátane dovozu výrobkov a polotovarov po konverznom prepočte) medziročne zvýšila o 3,6 % (11,4 tis. t) na 328,4 tis. ton. Podiel dovezených zemiakov (vrátane dovozu výrobkov a polotovarov po konverznom prepočte na surové zemiaky) na celkovej ponuke poklesol zo 48,1 % na 45,6 %, t.j. o 2,5 p.b. Sadivo zemiakov sa na celkovom objeme dovezených zemiakov podieľalo 2,2 % a na celkovej ponuke 1 %, čo je pokles oproti predchádzajúcemu roku o 1 p. b. v prípade podielu na dovoze a pokles podielu na celkovej ponuke o 0,5 p. b.
Podľa údajov ŠÚ SR v hospodárskom roku 2014 - 15 potravinárska spotreba zemiakov medziročne poklesla o 0,7 % (1,7 tis. t), spotreba sadiva sa zvýšila o 0,4 % (0,1 tis. t) a vývoz sa zvýšil o 20,4 % (4,5 tis. t). Produkcia pokryla domácu potravinársku spotrebu zemiakov na 70,2 %, čo je zvýšenie medziročne o 6,1 p. b.
V hospodárskom roku 2015 - 16 sa odhaduje pokles produkcie zemiakov na výmere evidovanej k 20. 5. 2015 (8 109 ha), medziročne o 8,9 % na 162,8 tis. ton. Pri odhadovanom dovoze zemiakov aspoň v objeme roka 2014 - 15, by celková ponuka pre domáci agropotravinársky trh a vývoz mohla poklesnúť na 312,8 tis. ton. Domáca produkcia zemiakov by pokryla domácu spotrebu na 58,6 %.
Zahraničný obchod
So zemiakmi dosahujeme záporné saldo zahraničného obchodu. V hospodárskom roku 2014 – 15 v porovnaní s rokom 2013 – 14 pokleslo záporné saldo so surovými zemiakmi o cca 12 % ( o 1909,5 tis. €) na 14 061,5 tis. €. Podľa ŠÚ SR sa v hodnotenom roku doviezlo 65 995,5 ton surových zemiakov spolu v hodnote 15 839,1 tis. €, čo bolo v porovnaní s predchádzajúcim rokom menej o 5 % (3,5 tis. ton). Z celkového objemu sa najviac surových zemiakov doviezlo z Českej republiky 32,1 % (21152,4 ton), z Francúzska 27,4 % (18 093,8 ton) a z Nemecka 19,4 % (12 830,4 ton). Ďalšie väčšie objemy sa doviezli z Rakúska, Holandska a zo Španielska.
V hodnotenom hospodárskom roku sa vo výrobkoch a polotovaroch doviezlo po konverznom prepočte 83,6 tis. ton zemiakov (okrem zemiakov na výrobu škrobu), čo znamená medziročné zvýšenie o 0,7 % (549,9 ton). Zároveň poklesol vývoz prepočítaných surových zemiakov vo výrobkoch a polotovaroch o 10,2 % (o 1,9 tis. t) na 16,9 tis. ton. Z výrobkov sa na Slovensko najviac dovážajú krájané smažené a pečené zemiaky, ktorých sme len za posledný hospodársky rok doviezli 4 818,1 tis. ton v hodnote 12,7 mil. € a to najmä z Poľska a z Českej republiky.
Ceny
Vývoj cien zemiakov na Slovensku na úrovni producentov a spotrebiteľov charakterizuje dlhodobo veľká kolísavosť. Priemerná cena producentov skorých konzumných zemiakov v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 poklesla o 19,4 % na 71,47 €/t. Priemerná cena za neskoré zemiaky sa zvýšila o 2,7 % (7,08 €/t), ale v roku 2015 poklesla o 7,7 % (20,5 €/t) napriek nižšiemu odhadu produkcie. Spotrebiteľské ceny sa v roku 2014 do apríla držali nad úrovňou cien roka 2013. Od mája 2014 poklesli pod ceny predchádzajúceho roka. V roku 2015 kupovali spotrebitelia zemiaky za ceny nižšie ako v roku 2014 až do júna, kedy začali stúpať. Priemerná spotrebiteľská cena za rok 2014 bola nižšia oproti predchádzajúcemu roku o 21,7 % (150 €/t), a v roku 2015 poklesla medziročne o 5,6 %. Pre porovnanie za najvyššie ceny v rámci EÚ predávali v roku 2014 svoju úrodu producenti v Grécku (prameň Eurostat) za 448,3 €/t, v Taliansku za 377,6 €/t, a vo Francúzsku za 367,1 €/t. V susednom Česku dostali producenti za 1 tonu zemiakov 177,0 € a v Poľsku 124,5 €.
Situácia v EÚ
Podľa údajov FAO sa svetová produkcia zemiakov zvyšuje, no podieľa sa na nej najmä Ázia (Čína, India), kde sa urodí takmer polovica produkcie zemiakov na svete. Štatistika uvádzaná na Eurostat-e deklaruje údaje, podľa ktorých pestovateľské plochy zemiakov v priemere za celú EÚ klesajú. V roku 2014 poklesla produkčná plocha zemiakov v EÚ o 5,7 % na 1 641,7 tis. ha (v roku 2013 medziročne poklesla o 2,6 %). Napriek tomu sa v tomto roku zvýšila produkcia zemiakov v EÚ o 9,5 %. Najviac zemiakov sa urodilo v Nemecku, vo Francúzsku a v Poľsku. Na Slovensku sa pozberal približne rovnaký objem zemiakov ako v Chorvátsku, Bulharsku a v Litve. V roku 2015 vo väčšine krajín, ktoré uvádzali výmeru zemiakov došlo k poklesu výmery. Podľa správy z októbra 2015 (AHDB Potatoes business report for Northern Europe) najviac poklesli plochy vo Veľkej Británii o 7,7 %, v Nemecku o 4 %, v Holandsku o 3,1%, vo Francúzsku o 2,1 % a v Belgicku o 1,2 %.
Aká je perspektíva tohto odvetvia na Slovensku?
Zmeny v agropotravinárskom sektore sa na Slovensku prejavili i v pestovaní zemiakov. Po zmene trhových podmienok sa zemiaky stali málo atraktívnou plodinou nielen pre poľnohospodárske subjekty, ale i pre samozásobiteľov. Nízke ceny a ponuka z dovozu v supermarketech a predajcov priamo z auta na vidieku spôsobili nezáujem o pestovanie zemiakov. Pokles pestovateľských plôch a domácej produkcie sa odzrkadľuje na rastúcom dovoze zemiakov a hotových výrobkov. Uvedené štatistické údaje o produkcii a pestovateľských výmerách zemiakov a údaje o vývoji ponuky a domácej spotreby nabádajú k zamysleniu sa nad budúcnosťou tohto odvetvia poľnohospodárskej prvovýroby na Slovensku. Zvyšujúci sa dovoz polotovarov zo zemiakov ako sú najmä krájané, smažené, chladené, či mrazené výrobky dokumentuje záujem obyvateľov o výrobky tohto druhu. Rozhodovanie spotrebiteľa pre zemiaky ovplyvňuje okrem ceny i kvalita, zmena stravovacích návykov, spôsob balenia, tipy na prípravu konkrétneho pokrmu, sortiment ponúkaných potravín, atď. Na druhej strane však záujem producentov o pestovanie zemiakov ovplyvňujú v posledných rokoch čoraz viac výkyvy počasia počas vegetačného obdobia a v čase zberu, výskyt chorôb, dopyt po zemiakoch domácej proveniencie, možnosti vývozu, stabilita, resp. výkyvy cien a úrodnosti, konkurencia zemiakov z dovozu a samozrejme v konečnom dôsledku ekonomika výroby. Odhliadnuc od benefitov pestovania zemiakov pre využitie ornej pôdy, v prospech zintenzívnenia pestovania zemiakov na Slovensku hovorí i význam ich pestovania z hľadiska zabezpečenia potravinovej bezpečnosti, zvýšenia konzumácie zemiakov zo zdravotného hľadiska a v konečnom dôsledku i zvýšenia zamestnanosti vo vidieckych regiónoch Slovenska.
Ing. Mária Jamborová, NPPC-VÚEPP
Roľnícke noviny, č. 9, 2. marca 2016
Čo čaká vedenie SPPK od novej vlády?
Vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory má jasnú predstavu o tom, aké by mali byť priority nového vládneho kabinetu a najmä budúceho ministra pôdohospodárstva na najbližšie štyri roky. Voľby do Národnej rady SR sa uskutočnia už v túto sobotu, 5. marca 2016.
ANKETOVÁ OTÁZKA: Aké sú vaše očakávania od novej vlády a od nového ministra pôdohospodárstva v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva?
Milan Semančík, predseda SPPK: „Musíme jasne pomenovať stav, v akom sa súčasné poľnohospodárstvo nachádza. Prepadáme sa v rastlinnej a najmä v živočíšnej výrobe, našu produkciu valcujú nadnárodné obchodné reťazce, zaostávame za okolitými krajinami v kofinancovaní Programu rozvoja vidieka, v zastúpení domácich výrobkov na pultoch obchodov... Tém na riešenie a problémov je veľa. Medzi najnaliehavejšie aj vo vzťahu k budúcej vláde, parlamentu a k rezortnému ministrovi zaraďujem zvýšenie kofinancovania v rámci PRV, zjednodušenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky s cieľom zvýšiť transparentnosť pri poskytovaní prostriedkov a odbúrať byrokraciu, riešenie dvojitých deklarácií a financovania znevýhodnených oblastí či návrhy ako znížiť škody spôsobené poľovnou zverou. Prioritou nového vedenia rezortu musí byť aj riešenie mliečnej krízy, ktorá sa v týchto dňoch opäť prehĺbila.“
Alexander Pastorek, podpredseda SPPK pre poľnohospodárstvo: „Poľnohospodári od novej vlády po menej úspešnom roku 2015 očakávajú ústretové vnímanie problémov tak, ako to bolo v závere minulého roka v sektore mlieka, kde, žiaľ, problém aj naďalej pretrváva, a situáciu hodnotíme ako kritickú. Ak sa situácia nezmení, bude nevyhnuté, aby sa farmárom dostalo pochopenia od novej vlády, od ministerstva a nového ministra pôdohospodárstva aj v tomto smere. Poľnohospodári naďalej hovoria o problematickej živočíšnej výrobe, aj keď ani rastlinná výroba nemala vlani ustlané na ružiach, ale oblasť živočíšnej výroby stále vykazuje zostupný trend. Stavy zvierat nám klesajú. Preto zdôrazňujeme, že nová vláda by sa mala dôsledne venovať sektoru výroby potravín.“
Dušan Janíček, podpredseda SPPK pre potravinárstvo: „Medzi najdôležitejšie priority za potravinársku sekciu SPPK zaraďujem modifikáciu Programu rozvoja vidieka na roky 2014 - 2020. V časti Koncepcia potravinárskeho priemyslu SR jednoznačne hovoríme o tom, že potravinári musia jednoduchším spôsobom čerpať finančné prostriedky na modernizáciu výroby potravín. Rovnako budeme požadovať, aby sa v praxi dôsledne uplatňoval Zákon č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, a aby sa prijala novela zákona, ktorá bude reagovať na aktuálny stav v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a na zneužívanie ekonomickej sily obchodných reťazcov voči dodávateľom potravín. Nemenej dôležité bude aj to, aby nové vedenie rezortu vytvorilo tzv. štátny odbytový kanál. Naše ministerstvá a orgány štátnej správy by mali prednostne nakupovať domáce produkty.“
Ján Király, predseda Dozornej rady SPPK: Moje prianie do budúcnosti je také, aby nová vláda, noví ministri a aj náš nový minister si vybral takých odborne zdatných pracovníkov, aby vedeli určené priority v agropotravinárskom sektore aj realizovať. A tu vidím problém. Nemáme takých kvalitných a odborne zdatných pracovníkov, aby sa veci, ktoré sa dohodnú v programovom vyhlásení vlády alebo na odborných rokovaniach dokázali dotiahnuť do úspešného konca. Máme množstvo zákonov, predpisov, ktoré sú v rozpore so záujmami potravinárov.“
Jana Holéciová
Roľnícke noviny, č. 9, 2. marca 2016
Kam odtečie mlieko?
Odbytové družstvo Sever, ktoré združuje prvovýrobcov mlieka zo severu Slovenska a rovnako aj ďalší prvovýrobcovia dostali v týchto dňoch oznámenia zo strany slovenského spracovateľa o nepredlžovaní účinnosti kúpnych zmlúv.
Reálne môžeme byť o niekoľko týždňov svedkami toho, že o cca. 30 mil. litrov mlieka (ročná produkcia dotknutých chovateľov dojníc) nebude mať záujem ani jedna zo slovenských mliekarní. Hlavným dôvodom tohto stavu sú prebytky na európskych trhoch ako následok zrušených mliečnych kvót (k 1.4.2015), pokračovania ruského embarga a slabnúceho záujmu Číny o sušené kravské mlieko. Mliečna kríza si začala písať svoju ďalšiu kapitolu.
Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka počas tlačovej besedy, ktorú SPPK usporiadala k tejto téme 24. februára 2016, dnes síce ešte nie sme cenovo na úrovni mliečnej krízy z roku 2009, ale všetky predpoklady ukazujú smerom, že situácia je veľmi vážna a treba sa ňou zaoberať. „Farmári dnes nevedia, čo budú robiť s uvoľneným mliekom, lebo o pár týždňov ho nebudú mať komu dodávať. Je to veľmi nepriaznivá správa; o to viac, že sa to týka aj tých poľnohospodárov, ktorí pracujú v znevýhodnených podmienkach, kde práve živočíšna výroba tvorí podstatnú časť ich činnosti. A pokiaľ by mali prísť o túto prácu, tak je len veľmi ťažké predstaviť si, čo by vlastne mali robiť v horských a v podhorských regiónoch, ako budú obhospodarovať územie, ktoré majú k dispozícii,“ dodal A. Pastorek.
V snahe odvrátiť hroziacu katastrofu Slovenská poľnohospodárska potravinárska komora rokuje v týchto dňoch s mliekarňami, ale aj s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. „Je v našom záujme, aby sme našli ideálne riešenie vzniknutej situácie. Mliekareň je závislá od mlieka. Bez tejto suroviny sa z nej stane mŕtva fabrika. Ona sa nevie premeniť na muštáreň či liehovar,“ priblížil novinárom prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár.
„SPPK hľadá možnosti a nové trhy, kde by mohlo skončiť uvoľnené mlieko. Do úvahy prichádza jeho vývoz do tretích krajín (napr. Irán), využitie na humanitárne účely prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí SR, ale aj jeho nákup do Štátnych hmotných rezerv“, priblížil novinárom zámery samosprávy jej predseda Milan Semančík.
SPPK spolu so zväzmi prvovýrobcov a spracovateľov mlieka zároveň listom oslovila Zväz obchodu a cestovného ruchu SR a Slovenskú alianciu moderného obchodu s návrhom na stretnutie, na ktorom by sa hľadali možnosti, aby sa slovenské mlieko a výrobky z neho vo väčšej miere dostávali na pulty obchodných reťazcov. Rokovanie sa uskutoční v prvý marcový týždeň.
Návrhy SPPK na riešenie situácie:
1. Zvýšenie zastúpenia mlieka a mliečnych výrobkov na pultoch obchodných reťazcov - rokovania s obchodnými reťazcami.
2. Vývoz do tretích krajín, využitie na humanitárne účely prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí SR a nákup do Štátnych hmotných rezerv.
3. Kompenzácia strát prvovýrobcov mlieka zo strany EÚ a z národných zdrojov SR.
4. Zrušenie ruského embarga a hľadanie účinných opatrení, ktoré by riešili reguláciou dodávok v čase krízy na trhu.
Jana Holéciová
Roľnícke noviny, č. 9, 2. marca 2016
Z rokovania predstavenstva
V Dlhej nad Oravou sa 25. februára 2016 uskutočnilo rokovanie Predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
A nie náhodou. Práve oravský región totiž patrí medzi tie, ktorých sa najnovší vývoj v mliečnej kríze najviac dotýka. Tamojší poľnohospodári pre prírodné podmienky majú len obmedzené možnosti ako obhospodarovať región s horšími výrobnými podmienkami.
Aj preto vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zorganizovalo výjazdové rokovanie predstavenstva, aby spolu s miestnymi prvovýrobcami mlieka a so zástupcami regionálnych komôr zo severu Slovenska hľadali riešenie na zmiernenie dopadov prebytkov surového kravského mlieka na európskych trhoch, a tým aj padajúcich nákupných cien, ale aj úbytku finančných prostriedkov pre ANC oblasti.
Mlieko sa stalo Achillovou pätou
V úvode rokovania informovali predstavenstvo o situácii na trhu s mliekom v podhorských a v horských oblastiach práve členovia dotknutých regionálnych komôr.
Odbytové družstvo Sever, a rovnako aj ďalší prvovýrobcovia, dostali v týchto dňoch oznámenia od slovenského spracovateľa o nepredlžovaní účinnosti kúpnych zmlúv. „My máme len veľmi obmedzené možnosti ako hospodáriť. Ľudia sa nás pýtajú, čo budeme robiť. Za 30 rokov pôsobenia sme ešte neriešili takúto situáciu. Ľudia nás prosia, aby sme zabojovali, lebo ide o ich ďalšiu existenciu, inak je to cesta do pekla pre poľnohospodárov v Žilinskom kraji,“ uviedol za všetkých prítomných Bohumír Sumka, predseda PD Belá-Dulice.
Možnosti riešenia, ktoré boli deň pred zasadnutím predstavenstva prezentované aj počas tlačovej besedy, predstavili prítomným predseda SPPK Milan Semančík a podpredseda SPPK pre poľnohospodárstvo Alexander Pastorek. Problémom mlieka sa bude zaoberať aj Rada ministrov EÚ počas jej marcového zasadania.
Ďalšie body rokovania
Predseda SPPK Milan Semančík priblížil prítomným možnosti riešenia ANC oblastí presunom prostriedkov v rámci Programu rozvoja vidieka 2014 - 2020. Hovoril aj o zvýšení miery spolufinancovania zo strany štátu. Podpredsedovia SPPK pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo Alexander Pastorek a Dušan Janíček informovali členov predstavenstva o aktuálnej situácii na agropotravinárskom trhu. Prezentovali aj aktuálne štatistiky salda zahraničného obchodu, podiel zastúpenia domácich výrobkoch na pultoch obchodných reťazcov či informácie z posledného Valného zasadania Únie potravinárov Slovenska.
Ústredný riaditeľ SPPK Jozef Artim priblížil stav prípravy konferencie ku škodám poľovnou zverou, na ktorej sa zúčastnia aj predstavitelia Slovenskej poľovníckej komory a Slovenskej lesníckej komory. Uskutoční sa v zmenenom termíne: dňa 9. marca 2016 v Banskej Bystrici. V závere konferencie sa podpíše memorandum o spolupráci.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pripravuje XXIX. Valné zhromaždenie SPPK. Tentoraz sa uskutoční v Nitre na výstavisku Agrokomplex v pavilóne K dňa 21. apríla 2016.
Jana Holéciová
Roľnícke noviny, č. 9, 2. marca 2016
Zrkadlo 168 hodín
Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku a Zväz vinohradníkov Slovenska sa zlúčili do Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska (ZVVS). Informovala o tom hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. „Po právnej stránke zmena prebehla zmenou názvu Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku. Valné zhromaždenie potvrdilo vo funkcii prezidenta zväzu Ľubomíra Viteka a vo funkcii výkonnej riaditeľky Jaroslavu Kaňuchovú Pátkovú. Prezídium vzniklo zlúčením predstavenstiev oboch zväzov“ spresnila SPPK. „Nové stanovy, ako aj členov nového predstavenstva oznámime po konaní riadneho valného zhromaždenia, ktoré sa uskutoční 30. marca 2016,“ priblížil Vitek. ZVVS má po zlúčení 97 členov, z toho 62 riadnych a 35 pridružených.
TASR
Roľnícke noviny, č. 9, 2. marca 2016
Stavy zvierat budú skôr klesať
V mesiaci február sme sa vás v našej ankete pýtali, či sa podľa vás zvýši v roku 2016 počet chovaných hospodárskych zvierat na Slovensku. Táto otázka sa stretla s veľkým ohlasom a prišlo nám aj veľa vašich názorov. Zhodli ste sa a j v hlasovaní. 57 percent odpovedí bolo „nie“ a 43 percent „skôr nie“. Vaše odpovede by sa dali zhrnúť do niekoľkých vyjadrení: „chov je nerentabilný, chovatelia viac do toho dajú ako dostanú, nízke nákupné ceny mlieka a mäsa.“
Na názor odborníka sme sa spýtali Ing. Petra Poláka, PhD. - výkonného riaditeľa Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku - družstvo: „Je veľmi nepravdepodobné, že sa nám podarí zvýšiť stav hospodárskych zvierat. Pri hovädzom dobytku sa podporné opatrenia míňajú účinkom. Prijali sme (chovatelia mäsového dobytka) argumentáciu ministerstva, že v roku 2015 bude treba prednostne podporiť sektor produkcie mlieka, a to z dôvodu ukončenia systému kvót, aj keď rozvrhnutie podpory bolo a je veľmi diskriminačné pre chovateľov dojčiacich kráv. Netušili sme, že sektor bude ohrozený omnoho závažnejšími vplyvmi, ktoré spôsobili nepredpokladateľné zníženie cien. V roku 2008, kedy bola prvá kríza s cenou mlieka, sme v sektore dojčiacich kráv zaznamenali navýšenie počtu kráv v systéme, a to hlavne na úkor mliekových stád. Vo svetle nových informácií o vypovedaní zmlúv mliekarní s chovateľmi môžeme predpokladať, že sa tento spôsob riešenia prebytkov mlieka prenesie ako vírus aj na iné mliekarne. Z pozície nášho zväzu môžeme očakávať zvýšenie počtu dojčiacich kráv, tak ako v roku 2008 a nasledujúcom. Nemôžem povedať, že by ma tento stav tešil. Po prvé preto, že som chovateľ a kríza u kolegu (producenta mlieka) ma straší. A po druhé: časť kráv a mladého dobytka skončí na bitúnkoch, čo spôsobí zvýšenie ponuky, a teda logicky, zníženie aj tak nízkej výkupnej ceny jatočného dobytka. Neostáva mi iné ako veriť, že turecký trh vydrží so svojim záujmom o výkrmové býčky. Ak áno, aj zvýšený počet dojčiacich kráv môže na týchto tržbách prežiť rok 2016. Ostáva nám presvedčiť 75 % kráv, aby priviedli na svet len býčky, lebo o jalovičky je nižší záujem s výrazne nižšou cenou.
Tento stav ma utvrdzuje v presvedčení, že už dávno producent - poľnohospodár nemá oporu v spracovateľovi - potravinárovi a že tento vzťah je veľmi nevyvážený. Prvýkrát to bolo viditeľné pri ošípaných tak 10 rokov dozadu a skončilo sa to katastrofálne nízkym stavom prasníc v súčasnosti. Vtedy tiež mäsiari „profitovali“ z nízkej výkupnej ceny jatočných ošípaných, čo viedlo k zrušeniu výkrmu v mnohých chovoch. Ale v podstate sa mäsiarom - údenárom stalo dobre, lebo nakupujú polovičky (čistá ruka) zo zahraničia, nemusia zabíjať a starať sa o veterinárne a hygienicky ošemetné bitúnky. Tie naši mäsiari musia robiť v Nórsku či inde, pšenicu a kukuricu nemáme čomu dať žrať, to nikoho nepáli. „Chvála Bohu“ aspoň za tie bioplynky, tam je budúcnosť pestovania silážnej kukurice, a ak sa niečo nezmení, aj celého nášho poľnohospodárstva.
Celkovo sa nedá oprieť ani o domácu spotrebu a vývoz slovenských potravín je mizivý, čím je rozvoj sektora limitovaný. Dopyt po domácich výrobkoch by aj bol, ale zastúpenie domácich potravín v majoritných supermarketech je, napriek masívnej reklame a podpore spotreby domácej produkcie, nedostatočný. A ak vezmeme do úvahy spotrebiteľské správanie priemerného konzumenta, teda realizáciu celého nákupu pod jednou strechou, pri absencii dostatočného sortimentu slovenských výrobkov na pultoch reťazcov, je temer nemožné spotrebu zvýšiť. Náš export potravín je minimálny, teda kde sa má naša produkcia realizovať?
Jedným slovom, stavy zvierat asi budú klesať, lebo podporná politika nie je zameraná na zvyšovanie stavov HZ. Ak chce štát zvýšiť stavy zvierat, musí popri zachovaní podpory dospelých, produkčných kategórií zvierat podporiť aj chov mladých samičích kategórií (prasničky, jarky, sliepočky či jalovice) teda zlacniť odchov pre producentov. A samozrejme dôsledne kontrolovať, či vynaložená podpora na rastúce samičie kategórie priniesla v nasledujúcom produkčnom období navýšenie kŕmnych dní dospelých kategórií.
Slovák si musí uvedomiť, že nákupom zahraničnej potraviny okráda sám seba, v prvom rade berie prácu „Janovi Slivkovi“, pracovníkovi „družstva“. Produkt, ktorý nebol vyrobený „Janom Slivkom“ nespracuje „Anka Maková“ na potravinársky výrobok a nepredá „Majka Halušková“ vo svojom obchode. Namiesto toho putujú naše peniaze do zahraničia za tovar, ktorý vieme dorobiť my sami a Jana, Anku a Majku musí zachytiť sociálna záchranná sieť. Chráň nás Boh, aby z vidieka odišla krava, lebo odkiaľ odíde krava, odtiaľ odíde aj človek.“
Malvína Gondová
Roľnícke noviny, č. 9, 2. marca 2016
Dobre využívajú potenciál
Vo verejnosti z času na čas vypuknú diskusie, či je možné vykŕmiť kurčatá vo veľkochovoch za 35 až 40 dní bez použitia stimulátorov rastu či antibiotík. Odborníci, združení v Únii hydinárov Slovenska (ÚHS) tvrdia, že možné to je.
BRATISLAVA. Aj toto konštatovanie odznelo na tlačovej besede Únie hydinárov Slovenska, ktorá sa konala v Bratislave. „Producenti hydiny a producenti krmív v podstate nerobia nič iné len v maximálnej možnej miere využívajú genetický potenciál, ktorý majú v súčasnosti chované plemená hydiny, v tomto prípade konkrétne kurčiat,“ uviedol na spomenutej tlačovej besede Ing. Pavel Musil z Európskeho združenia výrobcov krmív (FEFAC).
Pripomenul, že bezpečnosť potravín veľmi úzko súvisí s bezpečnosťou krmív, ktorými sú zvieratá kŕmené, a v Európskej únii platia v tomto smere veľmi prísne zákony a nariadenia. „Využívanie stimulátorov vo výkrme bolo v Európskej únii zakázané už počnúc dátumom 1. 1. 2004, teda ešte pred vstupom Slovenskej republiky do EÚ,“ pripomenul Ing. P. Musil, a dodal, že o využívaní antibiotík v chovov brojlerov nerozhodujú chovatelia ani producenti krmív. Takéto rozhodnutie je výlučne v rukách príslušného veterinárneho lekára.
„Antibiotiká sú však dosť drahé látky, a už táto skutočnosť sama osebe bráni tomu, aby boli v chovoch využívané plošne. Také chovy by boli neekonomické,“ konštatoval Ing. P. Musil a dodal, že stále klesá aj výroba medikovaných krmív.
Hlavnou zložkou krmív pre brojlerové kurčatá sú výhradne prírodné zložky, najmä zrnoviny, konkrétne pšenica, jačmeň a kukurica, ďalej potom bielkovinové zložky, najmä sója, strukoviny a olejniny, ako aj vitamíny a minerálne prísady.
Podľa vyjadrenia Ing. Daniela Molnára, riaditeľa ÚHS, približne 60 až 70 percent z celkových nákladov na produkciu brojlerových kurčiat predstavujú práve krmivá. Slovenskí hydinári považujú pri výkrme z hľadiska ekonomiky chovu za rozhodujúci predovšetkým genetický materiál, ktorý v ostatných rokoch zaznamenal nevídaný pokrok, a potom aj zloženie krmív, ktorých receptúry sú vypracované tímami veľmi skúsených odborníkov a na vedeckej báze. „Nikto asi nebude spochybňovať skutočnosť, že dominantným zdrojom potravín živočíšneho pôvodu na celom svete sú v súčasnosti veľkochovy,“ konštatoval Ing. D. Molnár.
Dodal, že veľkochovy kurčiat v SR sa riadia prísnymi štandardmi a sú pod každodenným prísnym dohľadom veterinárnych lekárov. Vo výkrme brojlerov vo veľkochovoch sú samozrejmosťou stále klimatické podmienky, vykurovanie, vetranie či chladenie, optimálny svetelný režim či stály prístup k vode. „Aj preto môžeme kurča v špičkových veľkochovoch vyprodukovať za 35 až 40 dní,“ podčiarkol Ing. D. Molnár. Dodal, že v praxi sa osvedčujú aj chovy, v ktorých sa viac uplatňuje tzv. welfare, teda lepšie životné podmienky zvierat. V takom prípade je napríklad v chove na jednotku plochy menej jedincov, výkrm trvá najmenej 40 dní, a porážková hmotnosť brojlerov je o 600 až 800 gramov vyššia ako pri štandardnom veľkochove.
„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že produkcia hydiny, vrátane kurčiat, je pod stálou veterinárnou kontrolou - počnúc genetikou, krmivami až po jej spracovanie na bitúnkoch. Preto je naša produkcia kvalitná a bezpečná, čo sa však o hydine z dovozu vždy nedá povedať,“ uzavrel riaditeľ ÚHS.
Bohumil Urbánik
Roľnícke noviny, č. 9, 2. marca 2016
Hľadanie rýchlych riešení
Súčasná situácia v sektore mlieka je vážna a treba sa ňou zaoberať
Hoci súčasná situácia v sektore mlieka ešte nie je na takej úrovni, ako to bolo počas mliečnej krízy v roku 2009, aj napriek tomu je vážna a treba sa ňou zoberať. Aj toto konštatovanie odznelo na tlačovej besede, ktorú v minulom týždni v Bratislave zorganizovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
BRATISLAVA. V krajinách Európskej únie a i na Slovensku sa začína prejavovať nižší dopyt po surovom kravskom mlieku. „V podstate sme svedkami toho, že sa prehlbuje mliečna kríza z roku 2015,“ konštatoval na spomenutej tlačovej besede Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ).
Do nezávideniahodnej situácie sa producenti surového kravského mlieka a jeho spracovatelia podľa neho dostali preto, lebo na trhu došlo ku kombinácii viacerých okolností. Pred necelým rokom boli v EÚ zrušené mliečne kvóty a mnohé krajiny podstatne zvýšili produkciu mlieka. Do tohto vývoja potom „vpadlo“ ruské embargo, ktoré bolo odpoveďou na sankcie, ktoré EÚ predtým uplatnila voči Ruskej federácii. A prakticky v tom istom období sa znížil dopyt po sušenom mlieku zo strany Číny. „Žiaľ, musíme konštatovať, že situácia sa nerieši systémovo,“ povedal S. Voskár. „Našim cieľom v súčasnej situácii musí byť to, aby nedochádzalo k úbytku dojníc a k úbytku produkcie surového kravského mlieka. A v záujme naplnenia tohto cieľa hľadáme dlhodobé i krátkodobé a rýchle riešenia,“ uviedol prezident SMZ.
Za jedno z najrýchlejších riešení označil S. Voskár konštruktívny dialóg s predstaviteľmi obchodných systémov v SR s cieľom zvýšiť podiel slovenských mliečnych výrobkov na pultoch rozhodujúcich predajní.
Predseda SPPK Milan Semančík v ďalšej časti tlačovej besedy uviedol, že od obchodných reťazcov budú nielen v prípade mlieka a mliečnych výrobkov požadovať, aby vo vzťahu k slovenským potravinárom uplatňovali rovnaký prístup aký uplatňujú k zahraničným dodávateľom potravín.
Súčasnú črtajúcu sa mliečnu krízu by podľa predsedu SPPK mohli pribrzdiť aj nákup sušeného mlieka do Štátnych hmotných rezerv SR, kompenzácia strát, ktoré chovatelia dojníc v súčasnosti zaznamenávajú v produkcii mlieka, zo strany štátu i zo strany Európskej únie, a možno aj určitá regulácia trhu s mliekom aspoň v období pretrvávajúcich odbytových ťažkostí.
Mimochodom, v niektorých európskych štátoch už silnejú hlasy, ktoré volajú po akejsi bonifikovanej samoregulácii. Trebárs v Holandsku niektoré spoločnosti budú údajne platiť producentom mlieka za to, že znížia alebo dokonca aj za to, že len nezvýšia dodávky mlieka. „Nie sme proti dobrovoľnému zníženiu dodávok na mliečny trh, ale myslíme si, že uplatňovať by ho mali predovšetkým tie krajiny, v ktorých v predchádzajúcom období zaznamenali najväčšie zvýšenie produkcie," poznamenal na margo tohto problému podpredseda SPPK a predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.
Bohumil Urbánik
Roľnícke noviny, č. 9, 2. marca 2016